Panasonic Lumix LX2 je nástupcom unikátneho prístroja LX1, ktorý prvý medzi digitálnymi kompaktami ponúkol širokouhlý záber s pomerom strán 16:9. Myslím si, že odhliadnuc od všetkého ostatného, aj s touto inováciou by bol Lumix LX2 výnimočným prístrojom. On je však výnimočný aj inými vlastnosťami, medzi ktoré patrí stabilizátor obrazu, širokouhlý objektív (28 mm), podpora RAW formátu... Poďme sa pozrieť, ako tieto vlastnosti nový Lumix zúročil pri užívateľskom teste v teréne.  

 
Dizajn a ergonómia

Čo povedať? LX2 nie je moderná hračka ale nástroj, ktorý svojim dizajnom pripomína priehľadové fotoaparáty polovice minulého storočia. Škoda, že nedisponuje tiež priehľadovým hľadáčikom, ktorý by záujemcovia o LX2 určite ocenili. Skrátka v dizajne je tento Lumix jednoducho klasika. Mne táto sedí najviac a je škoda, že v takomto dizajne a analógovom ovládaní sa už veľa fotoaparátov nevyrába. Konkrétne dva či tri (Lumix LX2, Canon Powershot G7 a Samsung Digimax  L85). Opravte ma, ak sa mýlim. Poďme ale na vec.
Čelnému pohľadu dominuje veľký objektív Leica DC Vario-Elmarit na ktorom je posuvný prepínač formátu obrazu s pomerom strán 4:3, 3:2 a 16:9. Objektív má rozsah 34-136 mm a svetelnosť f 2,8-4,9. Tu však pozor (!), uhol záberu zodpovedajúci ohniskovej vzdialenosti 34 mm je pri nastavení snímania do obrazu s pomerom strán 4:3. Pri tomto nastavení LX2 ponúka max. rozlíšenie 7,5 Mpx. Pri nastavení pomeru strán na 3:2 sa jeho uhol záberu zväčšuje a aj rozlíšenie vzrastie na takmer 8,5 Mpx. Nakoniec pri nastavení pomeru strán na 16:9 sníma celý senzor fotoaparátu s maximálnym rozlíšením 10 Mpx a uhlom záberu 28 mm (!). Je to lepší spôsob, ako mať plný senzor s pomerom strán 4:3 a na dosiahnutie širokouhlého kinematografického záberu pôvodný obraz orezávať, ako to je u iných digitálnych fotoaparátov. Podobne to bolo s funkciou panoráma u mnohých filmových fotoaparátov, kedy fotoaparát jednoducho prikryl časť filmu rámom a orezal ho na panoramatický obraz. Senzor u nášho aparátu má však pôvodný tvar v pomere strán 16:9! Tento dizajn senzora umožňuje naplno využívať jeho rozlíšenie, keďže za účelom panoramatického záberu efektívne pixely neorezáva ale ich zo strán pridáva. Tento dizajn samozrejme nie je zvonku vidieť, ale je najdôležitejšou vlastnosťou tohto fotoaparátu. Z čelnej strany je už vidieť iba asistenčné svetlo zaostrovania a malý grip s prúžkom kože. Zadná stena fotoaparátu je z väčšej časti obetovaná krásnemu 16:9 širokouhlému displeju o veľkosti 2,8'' (7,1 cm uhlopriečka). Nad displej sa už nevošlo nič. Tu je dôvod, prečo sa do tak kompaktného tela nevošiel žiaden hľadáčik. Osobne by som radšej uvítal malé zväčšenie prístroja ako elimináciu optického hľadáčika. Ovládacie prvky sa nachádzajú vpravo od displeja a to postupne zhora dole:
-          tlačidlo blokácie expozície/zaostrovania
-          joystick, ktorý sprístupňuje najčastejšie používané
           funkcie (zaostrovanie, spôsob merania expozície,
           vyváženie bielej, ISO, veľkosť obrazu a kompresie)
-          štyri smerové tlačidlá so stredovým tlačidlom 
           potvrdenia (majú na starosti aj rýchly prístup ku
           korekcii expozície, režimu blesku, samospúšti a 
           náhľadu)
-          tlačidlo prispôsobenia displeja
-          tlačidlo kontinuálneho snímania/vymazania (v režime prehrávania)
Na vrchnej strane fotoaparátu sa nachádzajú zvyšné ovládacie prvky. Je to posuvný otvárač blesku, otočný kotúč režimov fotografovania, spúšť s ovládačom zoomu, špeciálne tlačidlo stabilizátora obrazu a tlačidlo on/off. Pri pohľade zhora je vidieť aj skôr spomínaný prepínač pomeru strán obrazu, ktorý je prakticky umiestnený na puzdre objektívu. Podobne je na ľavej strane na objektíve umiestnený prepínač režimu zaostrovania, ktorý má tri polohy - normálne zaostrovanie, makro a manuálne zaostrovanie.
Na pravej strane fotoaparátu je uško na uchytenie remienka a dvierka prikrývajúce USB/AV vstup a vstup pre napájanie. Nakoniec na dolnej strane je slot na SD kartu a akumulátor a závit pre statív, samozrejme kovový.
Na Lumix LX2 nemám žiadnu vážnejšiu výhradu, ktorá súvisí s ovládaním. Analógový spôsob ovládania má svoje čaro a ovládanie fotoaparátu sa po určitej dobe stane intuitívnym a teda veľmi rýchlym a presným. Samozrejmosťou je tu rýchly prístup k všetkým (!) dôležitým funkciám fotoaparátu a pochvalu si zaslúži aj samostatné tlačidlo stabilizátora obrazu, či ovládače zaostrovania a pomeru strán na objektíve. Veľkosť fotoaparátu je taká akurátna, ani malá a ani príliš veľká. Nie je to fotoaparát do náprsného vrecka, ale to ani nechce byť. Všetky tieto ergonomické klady podtrhuje zaujímavý dizajn. Zvlášť v čiernej matnej farbe je Panasonic Lumix LX2 veľmi príťažlivý. Za dizajn a ovládanie si tento prístroj zaslúži jednotku a medzi kompaktami aj hviezdičku. :)  

V praxi
Fotoaparát nabieha za necelé tri sekundy, čo je dnes skôr priemer, ako výnimočnosť. Lepšie sú jeho operačné časy, z ktorých najdôležitejšie sú rýchlosť zaostrovania a oneskorenie spúšte po zaostrení. Tieto časy sú výborné, ak si zvolíte rýchly spôsob zaostrovania. Vtedy fotoaparát indikuje zaostrenie za 0,3-0,4s na širokom konci objektívu a 0,5 s na dlhom. Jediným obmedzením pri rýchlom spôsobe ostrenia je zmrazenie LCD na zlomok sekundy. Ak chcete fotiť bez neho, v normálnom móde zaostrovania, časy zaostrenia sa predĺžia na cca. 0,7-0,8s. Oneskorenie spúšte po zaostrení môže tiež kolísať podľa toho, aký režim stabilizátora používate. Je to pekných (aj keď nie najlepších medzi kompaktami) 0,1 sekundy bez stabilizátora v režime Mega OIS 1 a priemerné 0,2s v režime Mega OIS 2. Rozdiel medzi týmito dvoma režimami stabilizovania je taký, že v režime 1 je stabilizátor zapnutý celý čas počas ostrenia a fotografovania a v režime 2 sa stabilizátor aktivuje iba pri samotnom zachytení snímku. Predpokladám, že energeticky úspornejší je režim 2, pričom v režime 1 sa komfortnejšie fotografuje, kedže stabilizátor už pri ostrení stabilizuje náhľad na displeji, čo je užitočné pri fotografovaní teleobjektívom. Stabilizátor sa ukázal účinný a 1,5 násobne predĺži expozíciu, ktorú ešte udržíte pri fotografovaní z ruky za nepriaznivých svetelných podmienok. Len ho nezabudnite vypnúť, ak používate statív, vtedy sú obrázky ostrejšie, keď je stabilizátor vypnutý.

Prtrét, zamračené, OIS off	Prtrét, zamračené, OIS on	100% výrez	Portrét + fill in blesk

LX2 disponuje aj kontinuálnym snímaním a to vysokofrekvenčným (High), nízkym (Low)a neobmedzeným (No Limit). Prvé zvláda 2,2 obr./s a to v počte 3 obr. a potom potrebuje necelé 2s na vyprázdnenie operačnej pamäte, druhé 1,3 obr./s v počte 3 obr. a potrebuje 1,5 s na uvoľnenie pamäte a neobmedzeným snímaním môžete fotografovať do zaplnenie karty vo frekvencii 1,8 obr./s. Keďže je to rýchlejšie ako nízkofrekvenčné snímanie a na rozdiel od neho neobmedzené snímanie nie je limitované počtom záberov, nízkofrekvenčné (L continuous shooting) stráca pre mňa zdôvodnenie. Všetky časy sú uvádzané s nastavením kvality obrazu na najvyššie rozlíšenie/najlepšia kvalita. Chcel by som sa ešte raz dotknúť  formátu obrázka 16:9. Pomer strán takého obrazu je kinematografický a je dlhými rokmi overený ako najzaujímavejší či najdynamickejší pre ľudské oči. Preto sa v kine cítime akoby sme boli zahrnutí v deji. Samozrejme tomu napomáha aj veľkosť plátna ale aj pomer jeho strán.

4:3, min. zoom (cca. 34 mm)	3:2	16:9 min. zoom (28mm)

max. zoom 112 mm	100% výrez

Pomer 4:3, aj keď je vhodný na mnohé aplikácie, primárne vychádza z pomeru strán obrazoviek na počítači a pomer 3:2 je pomer kinofilmu a väčšiny stolových tlačiarní ale aj printových médií. Nechcem tu potierať jeden alebo vyzdvihovať druhý formát obrazu, každý je vhodný na určitý druh fotografie (v mnohých prípadoch aj štvorcový) a každý má svoje zdôvodnenie. Iba chcem poukázať na to, že tento formát vám otvára úplne nové možnosti snímania. Zrazu zistíte, že toho zachytíte na obraz viac, môžete lepšie vyjadriť horizontálne alebo vertikálne vzťahy alebo viac poukázať na prostredie okolo fotografovaného objektu. Široký záber je zas užitočný pri fotografovaní krajiny ale aj architektúry alebo v interiéri, keď už nemáte kam odstúpiť, aby ste objekt zachytili celý. Túto vlastnosť fotoaparátu hodnotím z praxe ako najužitočnejšiu a najzábavnejšiu.  

zamračené, min. zoom, 16:9	denné svetlo, min. zoom, 4:3	denné svetlo, min. zoom, 16:9

Kvalita obrazu
Panasonic Lumix LX2 určite chce patriť k tomu najlepšiemu, čo na poli digitálnych kompaktov existuje a po našich skúsenostiach s ergonómiou a jeho správaním v praxi má na to aj predpoklady. Obrazová kvalita tohto kompaktného fotoaparátu nikoho nenechá na pochybách, že tomu tak je. Prinajhoršom ak sa pozeráme na výstup zhotovený pri ISO 100. Obraz je jasný, so žiarivými farbami ale pritom nepresaturovanými a plný detailov. Šum je trochu cítiť v tieňoch v jednofarebných plochách a málinko na hranách, nemá však veľký vplyv na rozlíšenie a ani nepôsobí rušivo. Žltá je žltá, modrá je modrá atď. Farebná vernosť je na vysokej úrovni, tochu atraktívne oteplená. Nech vás nepomýli prílišná žltá na budove Opery SND, fotografie boli nafotografované pri nízkom slniečku pri jeho západe. Pre porovnanie sme doložili aj fotografie počas dňa a aj v zamračenom počasí. V každej situácii odviedol Lumix dobrú robotu. Počas zamračeného dňa oceníte aj optický stabilizátor obrazu, ktorý vám pomôže udržať ISO hodnoty pod 400. Pri ISO 400 (a trochu aj pri ISO 200) sa totiž začínajú v obraze začínajú strácať najjemnejšie detaily a to nie iba šumom, ale hlavne jeho odstraňovaním. Obraz je síce hladký, ale hrany a jemné detaily sa zlievajú a vzniká dojem maľby. Na malých fotografiách to samozrejme nepostrehnete, ale keď budete chcieť tlačiť väčšie, treba ISO udržať do hodnoty 200. ISO 800 je potom ešte viac zašumené a ukryje ešte viac detailov a ISO 1600 si už vyslúži nálepku, ktorú dávame kompaktom pri takej citlivosti - iba v prípade nebezpečenstva a ohrozenia fotografie, keď jeho nepoužitie znamená nevyfotografovanie obrázka.

štúdiová scéna, ISO 100	štúdiová scéna, ISO 200	štúdiová scéna, ISO 400

štúdiová scéna, ISO 800	štúdiová scéna, ISO 1600	čiernobiely režim, ISO 400, 100% veľkosť

Zdá sa, že sme tu pri technologickej hranici, ktorú zatiaľ nevieme prekročiť. Veľké rozlíšenie malého senzora má nutne za následok zvýšenie šumu pri vyšších citlivostiach a potom stratu detailov a vyhladzovanie obrazu pri jeho odstraňovaní. S tým asi nič nevymyslíme, kým sa radikálne nezlepší technológia alebo sa nezačnú aj do kompaktných fotoaparátov montovať väčšie senzory. Menšie úpravy v procesoroch fotoaparátov problém iba viac alebo menej zjemňujú. Aj keď Panasonic Lumix LX2 má najnovší procesor nazvaný Venus III, problém zo šumom nerieši. Je však zaujímavé, že ak vo fotoaparáte zjemníte redukciu šumu na minimum, dostanete z fotografií oveľa viac detailov, a to zvlášť pri ISO 200 a 400, kde šum nie je až tak deštruktívny. Podobne viac dostanete konvertovaním RAW formátu (vynechaním Venus III vo fotoaparáte) a následným odstránením šumu profesionálnym softvérom na to určeným. Toto sa dotýka aj nočných fotografií, ktoré sú výborné, ak ich držíte pri najnižších citlivostiach a odstránenie šumu na najnižšej úrovni. Zároveň môžete využiť efektné rozmazanie pohybu, keďže časy sú pri nízkych citlivostiach zákonite dlhšie. Fotoaparát je na takéto snímanie perfektne vybavený. Minimálna hodnota závierky je totiž až 8 s u polomanuálnych režimov priority clony a spúšte a dokonca neuveriteľných 60s v manuálnom režime. Aj na najnižších citlivostiach tak dokážete vyhotoviť snímky aj z málo osvetlených nočných scén. Bohužiaľ sa nám obrázky nočnej scény našim nedopatrením z databázy stratili a nemôžeme ich teda čitateľom ponúknuť, za čo sa veľmi ospravedlňujeme. Môžeme vás ale uistiť, že pri ISO 100 boli nočné fotografie naozaj pekné, plné atraktívnych farieb červenej, žltej a modrej.

priame protisvetlo na výbornú	plošné protisvetlo, tendencia podexponovať	plošné protisvetlo + fill in blesk

Fotoaparát podobne exceluje v protisvetle. Je veľmi obtiažne aj v priamom protisvetle so slnkom v zábere nájsť nejaký reflex na objektíve. Je to vidieť na testovacích záberoch do zapadajúceho slnka. Korekcia expozície alebo manuálny režim v kombinácii s bleskom vám umožnia zachytiť aj svetlé pozadie aj tvár fotografovaného, ktorý stojí v protisvetle. Fotoaparát má síce tendenciu podexponovať pri fotografovaní portrétu do protisvetla v automatických režimoch, no pri troche cviku v narábaní s korekciami expozície a bleskom dosiahnete uspokojivé výsledky. To je celý rad postrehov z praxe s fotoaparátom Panasonic Lumix LX2 v ktorom nájdu určite záľubu cestovatelia krajinkári vďaka 28 mm širokému objektívu a vynikajúcemu obrazu pri najnižších citlivostiach.  

bežná fotografia z terénu	pomer strán obrazu 4:3	diametrélne iný kompozičný zámer, 16:9 vám dovolí zachytiť aj to, čo by bolo s pomerom strán 4:3 nemožné

16:9, 28mm zoom	západ slnka, 4:3	formát 16:9 nájde uplatnenie aj pri snímaní na výšku

Záver
Po nostalgickom ospievaní jeho dizajnu a ergonómie nás LX2 nesklamal ani v teréne až na problémy s vyššou citlivosťou. Náročný užívateľ ich však vie zjemniť fotografovaním do formátu RAW, ktorým LX2 chvalabohu disponuje, alebo nastavením minimálnej redukcie šumu. Takým spôsobom dostanete dobre použiteľné obrázky do ISO 400. O ostatné sa postará účinný stabilizátor obrazu. Ak ste teda tak trochu nostalgický, máte radi v rukách kvalitný fotoaparát s telom prvej triedy (medzi kompaktami) a neplánujete robiť reporty v sťažených svetelných podmienkach (na to tento prístroj nie je stavaný), smelo môžete po LX2 pokukovať. Splní vaše očakávania v ovládaní, kvalite objektívu a šírke kinematografického záberu. Ľudia často ani nebudú tušiť, že ich ešte máte v zábere. :)  

+ kvalitné detailné fotografie
+ farby
+ ostrý objektív odolný voči protisvetlu
+ 16:9, 3:2 a 4:3 pomer strán
+ 28 mm široký objektív
+ stabilizátor obrazu
+ krásne a praktické telo  

- priemerné operačné časy pri normálnom nastavení
- strata jemných detailov od ISO 400 (trochu aj pri ISO 200)
- nutnosť fotografovať do RAW formátu ak chcete ISO 200 a 400 použiť na vážnejšie aplikácie
- chýba optický hľadáčik        

Július Kotus